Ráno prileteli Ad s Aglais aj s motýlím lekárom – doktorom Papiliom. Doktor Papilio sa im rýchlo predstavil a hneď sa pustil do práce. Vytiahol lekársky kufrík a vyšetril Erebiu. Nakoniec skonštatoval, podobne ako včera Ad, že Erebia mala veľké šťastie, že dopadla na mäkký povrch. „Nič nemá zlomené.“ povedal „Krútenie hlavy pripisujem skôr veľkému šoku. Horné krídlo je trochu oškreté, s čím sa žiaľ nič nedá robiť, pretože motýlie krídla sú veľmi krehké a po poškodení nedorastú, ale poškodenie je iba čiastočné, takže Erebia žiaden strach, budeš môcť naďalej lietať.“ vyhlásil profesionálne doktor Papilio a vzápätí sa s nimi rozlúčil, nakoľko mal súrne volanie na záchrannú akciu z Priehyby.
„No paráda partia, pokračujeme v pátraní, či nie?“ vyzval ich veselo Ad. Erebia posmelená vyjadrením lekára vystrela oddýchnuté krídelká a vzniesla sa do výšky na znak absolútneho súhlasu. Na Chopok to už nemali ďaleko, ale tentoraz si už dali dobrý pozor na lanovku. Bol prekrásny deň a dokonca nezvyčajné bezvetrie, takže napredovali bez akýchkoľvek problémov a pred obedom už boli na skalách vedúcich na samý vrchol tretieho najvyššieho štítu Nízkych Tatier.
Úplne hore vo výške 2024 metrov nad morom sa Ad pustil do nadšeného výkladu: „Tamto v diaľke sú Vysoké Tatry – najmenšie veľhory na svete. Týmto smerom vidíte hlavný hrebeň Nízkych Tatier a tá cestička, ktorá ním vedie je cesta hrdinov Slovenského národného povstania – najdôležitejšia slovenská magistrála vedúca z východu od Duklianskeho priesmyku až po Devín pri Bratislave. Táto jej časť vedie k Chate Milana Rastislava Štefánika, ale cestou môžete odbočiť na Ďumbier, najvyšší štít týchto hôr, ktorý je o 22 metrov vyšší ako Chopok. Keby ste pokračovali opačným smerom, tak prídete na Dereše.“ rozrozprával sa Ad a ktovie kedy by skončil, keby ho Aglais rýchlo nezastavila: „Ad spomaľ, viem, že to tu miluješ nadovšetko, ale bojím sa, že tou kopou faktografických informácii našich kamarátov unudíš.“ pôvabne sa usmiala a žmurkla na Erebiu. „Sme tu predsa hlavne kvôli Parnassiusovej lúke, či nie?“
„Máš pravdu Pávoočko,“ privolil trošku zahanbený Ad, ale hneď sa aj opäť ujal velenia pátracej akcie. „Takže späť k meritu veci. Parnassius spoznávaš tu niečo? Máš predstavu, ktorým smerom by sme sa mali vydať?“ Parnassius sa rozhliadal naokolo, ale popravde nebol si úplne istý. Váhavo poletoval sem a tam. Toto bol jediný bod, ktorý ho spájal s domovom a teraz, keď sa sem konečne dostali, vôbec netušil, kade ďalej. „Kamaráti, musím priznať, že neviem.“ skleslo zo seba dostal Parnassius a smutne pokračoval: „Na tento vrchol som tak často pozeral, ale nikdy som nebol úplne hore, iba v ten deň, keď ma odvialo až k tebe Erebia, som sa odvážil letieť vyššie. Počasie bolo ale zlé a silný vietor mnou zmietal tak, že som sa vôbec nevedel orientovať.“
Ad však, ako správny hoci samozvaný veliteľ akcie, ktorý sa nikdy nevzdáva, okamžite navrhol riešenie: „Parnassius skúsme obletieť vrchol dookola, hádam spoznáš tú stranu Chopka, na ktorú si sa každý deň pozeral zo svojej lúky. Potom už len zídeme o niečo nižšie a mali by sme to nájsť.“ „To by mohlo fungovať.“ súhlasil Parnassius. „Ide sa!“ zvolali všetci naraz a začali skúmať pohľady na štít z každej svetovej strany.
Zo severnej ani z južnej to nebolo ono. Ani východný pohľad smerom od Derešov sa Parnassiusovi nezdal známy. Najpovedomejšia mu prišla západná až juhozápadná strana Chopka a tak sa všetci vybrali smerom k Ďumbieru. Pod nimi sa vinula červená turistická magistrála a keďže bol nádherný letný deň, bola samozrejme plná ľudí. To bolo presne to, čo Parnassiusa znepokojovalo, on predsa ľudí nestretával. Predbehol Ada a odklonil ich leteckú trasu ešte viac na západ, preč od turistických chodníkov. Ako postupne klesali do doliny, Parnassius sa začal rozpamätávať. Do krídel sa mu oprel tak dobre známy vietor, s ktorým sa denne vznášal ponad široké nehostinné pláne alpínskeho pásma, ktoré mal tak rád. O malú chvíľu už víťazoslávne ukazoval svojím spolupátračom cieľ ich cesty – svoj domov. „Ďakujem vám kamaráti, vitajte na mojej horskej lúke!“ zvolal Parnassius.